Tieto fotografie mali dobrý ohlas a tak sa mi začali ozývať ľudia s dopytom po individuálnych foto-kurzoch. Aj keď som si spočiatku nebol istý, či svoje skúsenosti dokážem odovzdať kvalitne, rozhodol som sa, že to skúsim a uvidí sa. Po niekoľkých takýchto individuálnych kurzoch som si bol istý, že je to niečo, čomu sa chcem venovať. Odovzdávať informácie iným ma chytilo a každý z týchto kurzov mal veľmi pozitívnu spätnú väzbu. 

​

Po nejakom čase som sa rozhodol otvoriť svoj prvý skupinový workshop vo Vysokých Tatrách na mieste, ktorého okolie som poznal lepšie ako "vlastné ponožky" - na chate pri Zelenom plese. Po týždňoch príprav som otvoril prvý termín a čakal, či sa naplní. A stalo sa niečo, v čo som ani nedúfal. Ešte v ten večer sa termín workshopu naplnil. Otvoril som teda ďalší a naplnil sa aj ten. Vtedy mi už bolo jasné, že to môže fungovať.

III. CESTA SA NEKONČÍ

To, že sa pre mňa stala fotografia krajiny zamestnaním mi otvorilo dvere k tomu, posunúť sa na úplne novú profesnú úroveň. Za roky takéhoto fungovania som podnikol viacero zahraničných foto-expedícií. Posúval som hranice toho, kam dokážem za fotkou ísť a čo pre ňu dokážem zniesť. Naučil som sa, že v čím tvrdších a neobvyklejších podmienkach budem fotiť, tým bude moja tvorba výnimočnejšia. Preto trávim veľa času v náročných horských a arktických podmienkach. Znášam kruté mrazy, silný vietor, lejaky, krúpy, sopečné plyny a iné živly prírody pre to, aby som divákovi priniesol úplne iný pohľad na svet, v ktorom žijeme. Na týchto miestach sa cítim "nažive" viac ako kdekoľvek inde. A práve tento pocit sa snažím preniesť na diváka, ktorý sa na moju tvorbu pozerá. Ak mi v teréne mrzli prsty, chcem aby obrazne mrzli aj divákovi. Pomocou kompozície, práce so svetlom a citlivého ladenia farieb sa tieto emócie snažím dostať do svojej tvorby.