Malá Studená dolina je jedno z miest, ktoré mám vo Vysokých Tatrách najradšej. Prečo? Je to totiž skutočný “trenažér” pre krajinárskeho fotografa. Na každom kroku sú potoky a plesá, ktoré my “krajinári” často vyhľadávame. Koncom tohto leta som sa ale do Malej Studenej doliny vybral za iným účelom - fotiť okolité scény s kvetmi, ktoré tu kvitnú iba veľmi krátko v špecifickom období.
Nie je ľahké odhadnúť, kedy presne sa tieto kvety rozhodnú vo vysokých polohách ukázať, no po rokoch navštevovania rovnakých miest, som si urobil aký-taký priemer, ktorý v tejto oblasti vychádza na koniec augusta.
ÍSŤ ČI NEÍSŤ? - ROZHODNE ÍSŤ!
Aj keď bol plán jasný, august sa blížil ku koncu a ja som stále nevedel, kedy sa hore za svojim cieľom vyberiem - až dokým mi kamarát v jedno piatkové ráno neposlal napoly-rozmazanú fotku Téryho chaty, ktorej okolie svietilo na fialovo. Boli to kvety, ktoré som chcel fotiť!
Viac mi už teda nebolo treba. Zapol som predpoveď počasia a skontroloval meteogramy na meteoblue.com, ktoré ukazovali, že podmienky budú relatívne dobré. Hneď som sa teda pobalil, napísal na "Térynku" dúfajúc, že sa pre mňa nájde nejaké miesto na spanie (hoci aj na zemi v kúte), a vyrazil som.
V piatok bývajú Tatry plné a to zvlášť na miestach, ktorými som prechádzal. Malá Studená dolina totiž začína pred Zámkovského chatou, ktorá je masívne navštevovaná aj "neturistami". Väčšinou sa snažím po túto chatu dobehnúť čo najrýchlejšie, aby som si mohol čo najskôr užívať ten tatranský kľud, ktorý vládne na miestach bez más ľudí.
Ako som tak prechádzal Malou Studenou dolinou, čakal som, že uvidím náznaky kvetov už cestou. No nenarazil som ani na jeden. Začali ma teda napĺňať pochybnosti o tom, či cieľ svojej cesty naplním. To ma však nezastavilo a šiel som ďalej.
Po necelej hodine som sa dostal najstrmším úsekom trasy až pod Téryho chatu, kde ma čakalo veľmi príjemné prekvapenie. Fotka, ktorú som ráno od kamaráta dostal bola skutočnosťou - kvety, ktoré som chcel fotiť boli naozaj všade! V tej chvíli som plný eufórie úplne zabudol, že nesiem ťažký batoh aj na to, že bolo už relatívne chladno. Pobehoval som sem a tam hľadajúc kompozície na večer a ráno.
Po chvíli začala prvotná eufória opadať a ja som si uvedomil, že som stále v spotenom tričku s ťažkým batohom na chrbte. :-) Vybral som sa teda do chaty po svoju tradičnú energetickú bombu - maďarský guláš, pivo a kofolu.
VEČERNÝ PLECH - OPLATÍ SA VÔBEC FOTIŤ?
Plech - tak my fotografi nazývame čistú modrú oblohu bez jediného obláčika. Pre bežného turistu predstavuje ideálne podmienky, no pre nás fotografov nie. My chceme na fotke dynamiku. Chceme drámu. Plech je presným opakom dynamiky a drámy. A presne také podmienky sa črtali na západ slnka pri Téryho chate. Hovorím si teda: “Oplatí sa mi vôbec ísť von a dačo fotiť? Nenechám to len na ráno?”
Znova som skontroloval predpoveď počasia, ktorá zrazu začala tvrdiť, že bude ráno fučať vietor o sile 70 km/h. Fotiť kvety v takom vetre je ako jesť polievku vidličkou. Na širokom ohnisku je totiž potrebné pri fotení kvetov zblízka použiť techniku “Focus Stacking” - preostrovať rovnakú kompozíciu na viacero úrovní ostrenia tak, aby bola výsledná fotka dokonale ostrá. Na to by sa ale kvety nesmeli pohnúť niekoľko sekúnd. A to je pri vetre takmer nemožné. Odpoveď teda bola jasná - Idem von, nafotím si kompozície s kvetmi, ktoré som si naplánoval a ak budú náhodou ráno lepšie svetelné podmienky, spojím tieto fotky technikou “Time Blending” (Snímanie rovnakej kompozície v rôznom čase s cieľom dosiahnuť čo najlepší finálny vzhľad).
Po dofotení som do seba na chate hodil ešte jedno pivko a uložil sa do rohu jedálne na matrac, ktorý mi chatár prichystal. Technika pripravená, budík nastavený na 4:30 ráno, ide sa spať.
RANNÁ EXPLÓZIA FARIEB
Budík bzučí - signál, že sa blíži východ slnka. Nahádzal som na seba všetko oblečenie, ktoré som so sebou mal, vzal techniku a pobral som sa na na miesta, ktoré som si v predošlý deň vytipoval na fotenie východu slnka.
Predpovede neklamali - fúkal naozaj silný vietor. Odhadom tak 40 - miestami až 70 km/h. To mi ale nevadilo. Ako prvé som šiel skontrolovať, či sa náhodou na horizonte nenachádza “Cumulus Svetlokazič” - najvernejší nepriateľ každého krajinára - ten úzky vzdialený mrak, ktorý presne prekrýva vychádzajúce/zapadajúce slnko. :-) Svetlokazič si ale našťastie prispal, vďaka čomu som začal tušiť, že sa chystá farebné ráno.
A naozaj to tak bolo! Slnko vyšlo a v tej chvíli sa začala svetelná show. Jediné šťastie bolo, že som mal kompozície vopred prichystané. Inak by som zrejme polo-šialene pobehoval naokolo a nevedel čo skôr. Mraky aj okolité štíty sa počas východu slnka zafarbili do červena.
Ako prvú som zvolil kompozíciu spoza Malého Spišského plesa, ktoré sa nachádza hneď pri chate. (Foto vyššie) Aby mi do scény vošlo všetko, čo som chcel, fotil som technikou skladania vertikálnej panorámy. Na túto snímku som použil aj ZERO Filters ND 16 , aby som do vody vďaka dlhšej expozícii dostal odraz.
Po svižnom dofotení som vzal foťák so statívom a šprintoval ku druhej kompozícii, ktorá sa nachádzala na druhej strane Spišského plesa. (Foto vyššie) Ako popredie som zvolil sýto-fialové kvety, ktoré scénu perfektne farebne dotvárali. Keďže sa kvety kvôli vetru kývali veľmi silno, nebolo možné použiť techniku “Focus stacking”. Zúžitkoval som teda večerné fotenie a použil techniku “Time blending”. Odfotil som rovnakú scénu ako večer, avšak tento raz s farbami vychádzajúceho slnka - kvety sú teda odfotené večer, pozadie ráno - všetko z rovnakého miesta :-)
POZOR: Nedávno som prišiel na to, že kvet, ktorý je na fotke vyššie je "Prilbica modrá". Jedna z najjedovatejších rastlín, ktoré rastú v Európe. Keď ich teda budeš fotiť, radšej ich "nebabri", aj keď to k tomu zvádza.
Počas východu slnka sa farby menia veľmi rýchlo. Z červenej sa behom niekoľkých minút stávala žltá, ktorá po 30-40tich minútach úplne vybledne. Preto treba byť naozaj rýchly. Ako tretiu kompozíciu som zvolil miesto tesne za chatou - miesto, ktoré bolo plné veľkých ružových kvetov, ktorých názov sa ani nesnažím odhadnúť. (Porasty rozdeľujem iba na “kvet/krík/strom” :-) ) S fotografiou, ktorú vidíte vyššie som sa natrápil najviac. Večer som si totiž tieto kvety nenafotil a preto som stál pred výzvou. Nafotiť kvety pomocou techniky “Focus stacking” v silnom vetre. Našteloval som teda správnu kompozíciu a čakal na každú pol-sekundu, kedy budú kvety v kľude. Celé to trvalo asi 20 minút, no podarilo sa!
Hneď po tom ako som si bol istý, že mám ostré všetky ružové kvety som sa rozbehol ku ďalšej kompozícií. (FOTO VYŠŠIE) Konečne som sa dostal na miesto, na ktorom bolo aké-také závetrie. Vďaka tomu som si mohol všetko nastaviť a nafotiť bez problémov a bez zápasenia s vetrom :-) Tesne pred koncom rannej “zlatej hodinky” na tomto mieste vznikol zaujímavý jav. Nízka oblačnosť bola zafarbená do neónovo-žltých odtieňov, pričom vysoká rozťahaná oblačnosť ostala sivá až tmavo-modrá. Ľadový štít bol stále sčasti nasvietený na žlto. Tento farebný kontrast sa perfektne hodil k modro-fialovým kvetom, ktoré znova tvorili môj “foreground”. Vďaka tomu vznikla farebne harmonicky vyladená scéna, ktorú vidíte na fotke vyššie.
Pár minút na to ako som túto scénu dofotil bolo po podmienkach. S dobrým pocitom som sa teda mohol na chate v kľude naraňajkovať a “tráviť” zážitok, ktorý som práve prežil.
OPLATILO SA? - ZHRNUTIE
Oplatilo! A ešte ako! Doniesť z jednej “prespávačky” do portfólia 4-5 fotiek je luxus, ktorý sa krajinárovi nepodarí vždy. Zakomponovanie kvetov do fotky krajiny nie je najľahšia disciplína, no výsledky stoja za to. Aj keď sa techniky fotenia, ktoré som použil nezdajú byť jednoduché, dajú sa naučiť.
Všetky tieto techniky ťa rád naučím na niektorom zo svojich workshopov. V roku 2021 budú znova otvorené 2 termíny na Téryho chate. Navyše, presne v tom období, kedy je jej okolie najviac rozkvitnuté! Pridaj sa k nám a zaži s nami nezabudnuteľnú atmosféru rozkvitnutých tatier! Pre viac info klikni na jeden z nasledujúcich bannerov:
