Festival Xposure 2025

Od môjho prvého kontaktu s najväčším fotografickým festivalom Xposure už uplynul viac ako rok. Ako som písal v minuloročnom poste, ide o najväčší fotografický festival na svete, ktorý už viac rokov po sebe organizuje kráľovská rodina Sharjahu - emirátu pri Dubaji. Minulý rok sme sa na ňom s manželkou zúčastnili kvôli prevzatiu ceny za jednu z mojich fotografií (,,Night Hunter”) z Tatier. Festival ma nadchol až tak, že som okamžite začal premýšľať nad tým ako sa sem na budúci rok vrátiť ako vystavovateľ a speaker.

A to sa aj podarilo. Keď mi v máji minulého roka v maili pristalo pozvanie na ďalší ročník festivalu, veľmi ma to potešilo. Moja tvorba očividne zaujala kurátorov natoľko, že sa rozhodli urobiť mi na festivale samostatnú výstavu doplnenú o niekoľko prednášok. Radosť sa však miešala s pocitom zodpovednosti, lebo vystavovať a rozprávať na podujatí svetového formátu si vyžaduje poriadnu prípravu. To však organizátori vedeli a tak v priebehu roka informovali všetkých vystavovateľov o tom, ako sa na podujatie pripraviť a aké materiály od nás potrebujú. Ako to celé prebiehalo? A ako dopadla samotná výstava? O tom sa dočítaš v tomto príspevku.

Prípravy na festival

Prípravy na výstavu a prednášky sa začali už koncom mája napriek tomu, že festival mal termín až vo februári 2025. Je to však pochopiteľné, lebo ide o obrovské podujatie a aj so samotným vystavovaním bolo spojených viac vecí ako by si človek vedel predstaviť. Organizátori už veľa mesiacov pred začatím festivalu potrebovlali portrét všetkých vystavovateľov, ktorý by bol tlačiteľný v nadživotnej veľkosti - približne na trojmetrový banner spolu s osobným citátom a životopisom. Tie mali byť tiež vytlačené v špeciálnej festivalovej fotoknihe, ktorá každý rok obsahuje tvorbu a opis všetkých autorov.

Najviac som si však vychutnal prípravy na samotnú výstavu. V tom som dostal voľnú ruku. Organizátori odo mňa chceli iba niekoľko informácií. Na aký materiál a v akom rozmere budeme tlačiť? Rámy budú drevené alebo hliníkové? Aká bude farba stien, koberca a kožených poťahov na sedačkách? Zapojíme na výstavu aj TV na prehrávanie videí?

Predtým ako som odpovedal som sa samozrejme opatrne opýtal, koľko % z nákladov pôjde na môj účet ako spoluúčasť. Každý fotograf, ktorý už niekedy vystavoval alebo tlačil fotografie vie, že kvalitná tlač na veľkoformátový archívny fine-art papier je poriadne drahá záležitosť. Odpoveď ale znela: ,,Don’t care about money. It’s all on us.”, čiže ,,Nerieš peniaze, všetko je to na nás.” Až tak ma to neprekvapilo, lebo som mal už skúsenosti z festivalu z minulého roka kedy som videl, že peniaze v Emirátoch naozaj až takú rolu nehrajú a pri organizácii podujatí ide skôr o kvalitu bez ohľadu na náklady. Keďže sa ale jednalo o moju výstavu, tento raz ma to potešilo ešte viac, lebo som sa mohol pri jej príprave poriadne vyšantiť.

Na tlač som si teda zvolil kvalitný foto-papier PhotoRag Baryta, ktorý dokáže zvýrazniť farby krajinárskych fotografií a pri správnom nasvietení priam žiari. Celkovo som výstavu zložil z 25 fotografií. 20 z nich o rozmere 120cm na dlhšej strane a zvyšných 5 vo väčšom formáte až 200cm na dlhšej strane. Aby fotky jednotlivo vynikli, vybral som si čierne rámy so studeno-bielou paspartou.

V posledných mesiacoch pred festivalom sme s organizátormi doriešili tému prednášok. Samotné prezentácie museli ísť pred festivalom na ,,mravnostnú” kontrolu, keďže na prednáškach boli častokrát prítomní aj členovia kráľovskej rodiny. Nakoniec sme s manželkou dostali letenky a posledné informácie ohľadom ubytovania a prvých dní festivalu.

Otvárací ceremoniál Xposure

Po prílete do Dubaja sme si pripomenuli pohostinnosť organizátorov z minulého roka. Hneď po vystúpení z lietadla nás na letisku čakal jeden z organizátorov, ktorý nás previedol nutnými procedúrami a doviedol nás k šoférovi, ktorý nás následne zaviezol na hotel. Ten sme si pamätali už z minulého roka.

Večer nás čakala súkromná zoznamovacia akcia na malom polostrovčeku ,,Al-Majaz”, na ktorom sa nachádza veľká galéria. Po úvodnom programe, prejavoch a občerstvení sme si mohli pozrieť jednu z výstav. Tú si v galérii pripravili wildlife fotografi Jonathan a Angela Scottovci. Výstava bola zameraná na ich spoločný projekt, v rámci ktorého dokumentujú život mačkovitých šeliem na rôznych kontinentoch.

Na ďalšie ráno nás čakalo samotné otvorenie festivalu, na ktorom už bola prítomná aj kráľovská rodina. Otvorenie bolo opäť veľkolepé. Hneď nám bolo jasné, že festival bude aj tento rok veľkou udalosťou vo svete fotografie. Samotné dianie festivalu sa tento rok presunulo na nové miesto. Po minulé roky bol totiž festival vo veľkom expo centre v Sharjahu. Tento rok ho však chceli organizátori rozšíriť a tak by sa už do expa nevošiel. Vybudovali preto jednorázovú obrovskú klimatizovanú budovu, ktorej postavenie stálo niečo vyše 25 miliónov. To je na ,,jednorázovú" budovu celkom šialená suma.

Úvodná ceremónia bola pekná, no samozrejme, najviac som sa tešil keď prvý raz vkročím na svoju výstavu a privítam na nej prvých návštevníkov.

Výstava a prednášky

Hneď po otváračke festivalu sme zamierili k výstave, ktorá bola ľahko identifikovateľná kvôli obrovskému portrétu vytlačenému pred ňou. Skontroloval som, či mi náhodou neskomolili meno ako sa to v minulosti stalo už viackrát, ale tento raz si dali naozaj záležať. Najviac som bol ale ohúrený zo samotných fotografií. Kvalita tlače bola perfektná. Obrazy boli nasvietené presne tak ako som si predstavoval a farba stien mala presne ten odtieň, ktorý som zadal. Organizátori sa s vizuálom naozaj pohrali.

Netrvalo dlho a výstavu si začali prezerať prví návštevníci. Festival trval celkovo týždeň a väčšinu času som strávil práve vítaním návštevníkov, ktorí prišli poobdivovať fotografické umenie z celého sveta. Práve interakcia s nimi dávala celej výstave zmysel. Vidieť ako sa niekto o fotografiu naozaj zaujíma, ako sa na ňu pýta je niečo úplne iné ako dať fotku na nejakú sociálnu sieť a zbierať ,,lajky”. Tu som mal pred sebou skutočných ľudí so skutočnými otázkami a mal som možnosť opisovať im príbehy, ktoré sú za jednotlivými fotkami. A to je úplne iný rozmer prezentácie akéhokoľvek druhu umenia, ktorým je samozrejme aj krajinárska fotka.

Počas celého týždňa festival navštívilo takmer 30 000 návštevníkov, z ktorých väčšina zavítala aj na moju výstavu. Niektorí z nich boli tiež fotografmi krajiny a tak sme si odozdávali skúsenosti a zaujímavé zážitky z fotení. Neraz sa tiež stalo, že sa na výstave objavili režiséri a kameramani rôznych dokumentárnych filmov, ktoré mám dobre napozerané. Vždy to boli milé stretnutia plné inšpirácie.

Výstavu si dokonca prišiel pozrieť aj sám Sultan bin Ahmed Al Qasimi, člen kráľovskej rodiny. Tomu som mal možnosť urobiť súkromnú prehliadku výstavy a prerozprávať mu aj príbehy, ktoré za fotkami.

O výstavy a ich autorov sa do veľkej miery zaujímali aj médiá. Každú chvíľu sa na výstave zastavil nejaký menší štáb alebo redaktor, ktorý ma z ničoho nič osvietil ledkovým pásom, zapol kameru a začal sa pýtať najrôznejšie otázky. Po pár dňoch som si však na to zvykol. :-)

Okrem výstavy som mal na festivale niekoľkokrát aj prednášať. Hlavnou témou, ktorú som na prednáškach rozoberal bola myšlienka samotnej výstavy. Tú som nazval ,,Elements of our Earth”. Chcel som ňou odprezentovať krásu a dôležitosť všetkých zemských elementov - ohňa, vody, vzduchu, zeme a priestoru. Známy dokumentarista Jacque Cousteau raz povedal: ,,Ľudia chránia len to, čo milujú”. Ja som chcel svojou výstavou a prednáškami k tomuto výroku dodať: ,,Ľudia budú niečo milovať iba vtedy, ak si uvedomia aké krásne a dôležité to pre nich je.” Na základe rozhovorov s návštevníkmi a poslucháčmi prednášok sa mi to aj podarilo. A to ma teší rovnako ako to, že som mohol odprezentovať svoju tvorbu na tak veľkom podujatí akým je Xposure.

Okrem mňa samozrejme na festivale vystavovali a prednášali ďalší inšpiratívni fotografi a umelci. Festival bol tento rok tak veľký, že takmer nebolo možné vychutnať si diela každého z nich. Pravidelne sme sa s nimi však stretávali počas obedov a večerí, ktoré boli pre nás naplánované v rôznych kvalitných, častokrát Michelinských reštauráciách. Organizátori sa o nás aj tento rok postarali perfektne.

Okrem toho sa mohli každý deň návštevníci zúčastniť viacerých menších foto-workshopov, ktoré mali rôzne témy. Sám som mal príležitosť viesť jeden z nich, kde som hovoril o kreatívnej kompozícii a tom ako dokáže pôsobiť na podvedomie divákov.

Záverečná ceremónia a oceňovanie

Tým, že sa na festivale neustále niečo dialo zbehol veľmi rýchlo. V jeho posledný deň sa mi ani nechcelo veriť, že je už koniec. Pripadalo to tak všetkým vystavovateľom. Na záverečnej ceremónii sa tak ako minulý rok udeľovali ceny za kvalitnú tvorbu v rôznych žánroch fotografie. Samotné ocenenie pripomína akéhosi fotografického ,,Oscara”. Jeden z nich sa za žáner fotografie krajiny a myšlienku, ktorú som svojou výstavou odovzdal návštevníkom ušiel aj mne. Odovzdal mi ho opäť sám Sultan bin Ahmed Al Qasimi.

Záverečná ceremónia sa tak ako minulý rok neobišla bez gigantickej torty.

Byť súčasťou takejto obrovskej a dôležitej akcie je pre každého fotografa veľká česť a vnímal som to tak aj ja. Pred niekoľkými rokmi som ani netušil kam ma moja tvorba raz dostane. Samozrejme, nefotím kvôli uznaniam a oceneniam. Ale keď si spomeniem na všetky tie náročné situácie, ktoré som musel pri fotení preskákať, je príjemné, že výsledky toho všetkého snaženia neostali zabudnuté na nejakom disku, ale môžu byť prezentované na podujatiach svetového formátu.

A práve toto je spôsob, ktorým by som chcel svoju tvorbu prezentovať aj naďalej. Nielen na sociálnych sieťach a webe. Ale aj na miestach, kde sa s divákmi môžem stretnúť osobne. Na miestach, kde na vlastné oči uvidím ako veľmi ľudí krása prírody prezentovaná cez moje fotografie dokáže zaujať. Pretože to sú miesta, kde si každý umelec uvedomí, že jeho dlhoročná snaha mala zmysel.